Po tisícročia bolo zlato menou, komoditou a investíciou súčasne. Vždy bol dopytovaný po svojej kráse a hodnote a teraz sa posúva nahor. Ale niekedy ceny zlata idú dole. Stáva sa to z niekoľkých dôvodov.
Podstatným determinantom toho, čo sa stane so zlatom v budúcnosti, je monetárna inflácia vyplývajúca z dodatočnej emisie nezabezpečených peňazí. Množstvo svetového zlata rastie veľmi pomalým tempom. Preto čím viac papierových peňazí je vydaných do obehu, tým vyššia je cena zlata. Naopak, s poklesom objemu ponuky peňazí klesá cena zlata. O osudu zlata v krátkodobom horizonte rozhoduje hra na trhoch s akciami. Najpopulárnejším dôvodom poklesu ceny zlata je takzvané prekrývanie akcií, pri ktorom hráči na trhu uzatvárajú stávky na zvýšenie nad možnú úroveň. Potom špekulatívna bublina vyfúkne a cena zlata poklesne. Existuje zásadnejší dôvod poklesu ceny zlata. Počas prehlbovania hospodárskej krízy sa investori vyhýbajú investovaniu do peňazí. V súčasnosti doláre zostávajú svetovými peniazmi, zlato sa nepoužíva ako plnohodnotné peniaze. V dôsledku toho cena zlata v dolároch klesá počas hospodárskej krízy. Ale tento pokles je zvyčajne dočasný. Centrálne banky veľkých rozvinutých krajín koniec koncov v reakcii na prehlbovanie krízy zvyšujú ponuku peňazí prostredníctvom nového toku dolárov, eur, libier a iných mien. A s rastúcou inflačnou politikou sa zvyšuje aj cena zlata. Nesmieme zabúdať, že zlato je surovina. V tejto súvislosti má spomalenie ekonomického rastu vplyv na pokles cien surovín. Zlato, aj keď je investičným rajom, sa klasifikuje ako surovina. A pokles cien komodít pomáha stabilizovať situáciu s infláciou, ktorej rast, ako už bolo uvedené, vedie k zvýšeniu cien zlata. Ceny zlata sa znižujú v dôsledku automatického obchodného predaja. K tomu dochádza, keď pozícia investorov nie je dostatočná na financovanie strát na akciových trhoch. V takejto situácii, pri už klesajúcej cene zlata, sa programy automatického obchodovania zbavia zlatých aktív, v dôsledku čoho dôjde k prudšiemu poklesu jeho ceny.
