Zásoba vlastného obežného majetku je jedným z hlavných ukazovateľov finančnej stability podniku. Ak spoločnosť nemá vlastné imanie, znamená to, že tvorba obežného majetku, a v niektorých prípadoch aj jeho časti, sa uskutočňuje na úkor vypožičaných prostriedkov.
Inštrukcie
Krok 1
Na určenie zabezpečenia podniku s jeho vlastnými obežnými aktívami sa používa osobitný koeficient. Vypočíta sa ako pomer vlastných obežných aktív k objemu obežných aktív. Na druhej strane sa hodnota vlastného obežného majetku počíta ako rozdiel medzi vlastným kapitálom spoločnosti (riadok 490 „Súvaha“) a výškou dlhodobého majetku (riadok 190).
Krok 2
Pomer poskytnutia vlastných obežných aktív ukazuje, aká časť vlastného imania, ktorá zostane z vytvorenia dlhodobých aktív, ide na pokrytie obežných aktív. Štandardná hodnota tohto koeficientu je 0, 1, t.j. najmenej 10 percent prevádzkového kapitálu musí byť tvorených na úkor vlastného kapitálu spoločnosti.
Krok 3
Nastáva situácia, keď je rozdiel medzi vlastným imaním a dlhodobým majetkom spoločnosti záporný. To znamená, že vlastný kapitál firmy nestačí na to, aby tvoril nielen časť obežného majetku, ale aj dlhodobý majetok, t. časť fixného majetku a všetok prevádzkový kapitál sa tvoria na úkor požičaných zdrojov.
Krok 4
Niekedy sú obežné aktíva kryté 100 percentami ich vlastného kapitálu a obežné aktíva sú poskytované pomocou pôžičiek a pôžičiek. V takom prípade sa koeficient rezervy s vlastnými obežnými aktívami bude rovnať nule.
Krok 5
Ak je úroveň tohto pomeru nižšia ako štandardná hodnota, znamená to, že vlastné imanie spoločnosti je nedostatočné alebo že je dlhodobý majetok príliš vysoký, napríklad z dôvodu veľkého objemu rozpracovanej stavby, príp. značné množstvo prevádzkového kapitálu, napríklad v dôsledku zvýšenia nevyžiadaných zásob alebo veľkého objemu pohľadávok.
