So zvyšovaním objemov výroby klesá bremeno fixných nákladov na jednotku výstupu, čo vedie k znižovaniu výrobných nákladov. V praxi však často nastáva situácia, keď zvýšenie výroby vedie k opačnému efektu. Je to spôsobené faktorom marginálnych nákladov.
Inštrukcie
Krok 1
Uveďte zvýšenie alebo zníženie objemov výroby, t.j. nastavte zmenu Q - ∆ Q (delta Q). Vytvorte digitálnu sériu (v tabuľke) a nastavte rôzne ukazovatele objemov výroby.
Krok 2
Určte celkové náklady (TCi) pre každú hodnotu Q pomocou vzorca: TCi = Qi * VC + PC. Musíte však pochopiť, že pred výpočtom marginálnych nákladov musíte vypočítať variabilné (VC) a fixné (PC) náklady.
Krok 3
Určte zmenu celkových nákladov v dôsledku zvýšenia alebo zníženia výroby, t.j. určiť zmenu v TC - ∆ TC. Použite vzorec: ∆ TC = TC2-TC1, kde:
TC1 = VC * Q1 + PC;
TC2 = VC * Q2 + PC;
Q1 je objem výroby pred zmenou, Q2 - objemy výroby po zmene,
VC - variabilné náklady na jednotku výroby, PC - fixné náklady na obdobie požadované pre daný objem výroby, ТС1 - celkové náklady pred zmenou objemu výroby, TS2 - celkové náklady po zmene výroby.
Krok 4
Vydeľte prírastok celkových nákladov (∆ TC) prírastkom vo výrobe (∆ Q) - získate marginálne náklady na výrobu ďalšej jednotky výstupu.
Krok 5
Zostavte graf zmien medzných nákladov pre rôzne objemy výroby - poskytnete vizuálny obraz matematického vzorca, ktorý jasne demonštruje proces zmeny výrobných nákladov. Venujte pozornosť tvaru krivky MC na vašom grafe! Krivka marginálnych nákladov MC jasne ukazuje, že pri nezmenených všetkých ostatných faktoroch, pri zvýšení výroby, sa marginálne náklady zvyšujú. Z toho vyplýva, že je nemožné nekonečne zvyšovať objemy výroby bez toho, aby sa niečo zmenilo v samotnej výrobe. To vedie k neprimeranému zvýšeniu nákladov a zníženiu očakávaného zisku.
