Zjednodušený daňový systém, alebo ako sa často nazýva „zjednodušený“, je najobľúbenejším daňovým režimom pre malé podniky. Väčšina podnikateľov používa tento konkrétny režim.
Zjednodušený daňový systém bol špeciálne vyvinutý pre malé podniky. Široké využitie zjednodušenia medzi podnikateľmi je spôsobené nižším daňovým zaťažením, ako aj mimoriadne jednoduchým účtovníctvom a daňovým účtovníctvom. Zjednodušený daňový systém pre jednotlivých podnikateľov sa v rovnakom režime pre spoločnosti (LLC, CJSC) nelíši, iba podnikatelia nie sú povinní viesť účtovné záznamy. Je potrebné vyplniť iba KUDIR a pokladničnú knihu.
Ako prejsť na zjednodušené
Na to, aby mohol podnikateľ začať uplatňovať zjednodušený daňový systém, musí pri registrácii podať oznámenie registrujúcemu orgánu. Inak sú na použitie OSNO predvolene potrebné všetky adresy IP. Posledný daňový režim je pre jednotlivých podnikateľov mimoriadne zaťažujúci. Jeho použitie je oprávnené, iba ak väčšinu klientov IP tvoria zástupcovia veľkých firiem, ktoré potrebujú faktúry s pridelenou DPH. V iných prípadoch, najmä v prípade nového podnikania, sa použitie zjednodušeného daňového systému javí ako najoptimálnejšie.
Ak má už prevádzkovaná firma prejsť na zjednodušený daňový systém od budúceho roka, musíte podať žiadosť pred koncom súčasného.
Typy zjednodušeného daňového systému pre jednotlivých podnikateľov
Pred prechodom na použitie zjednodušeného daňového systému sa musí individuálny podnikateľ rozhodnúť o predmete zdanenia (na základe ktorého sa bude daň počítať). Podnikateľ má dve možnosti - zaplatiť 6% z príjmu (výťažok) alebo 15% z rozdielu medzi príjmami a výdavkami. Ak je miera 6% rovnaká pre celé územie krajiny, potom pre „STS-výdavky“STS mnohé regióny stanovujú zníženú sadzbu pre určité kategórie zjednodušených osôb. Napríklad pre tých, ktorí pracujú v oblasti stavebníctva alebo poskytovania verejných služieb.
Ako urobiť výber? Stojí za to pokúsiť sa predpovedať štruktúru výnosov. Ak je jej výdavková časť viac ako 70%, potom sa použitie zjednodušeného daňového systému „príjem-výdavky“považuje za výnosnejšie. Je potrebné mať na pamäti, že zoznam výdavkov je v daňovom poriadku prísne obmedzený, t. z výnosov nie je možné odpočítať všetky výdavky podnikateľa. Okrem toho musia byť všetky výdavky nielen ekonomicky odôvodnené, ale aj zdokumentované.
Ak individuálny podnikateľ nemá najatých pracovníkov a náklady sú zanedbateľné (to platí najmä pre individuálnych podnikateľov pracujúcich v sektore služieb), potom je použitie „príjmu“z STS určite výhodnejšie. V niektorých prípadoch bude mať podnikateľ možnosť zaplatiť rovnú daň vôbec. Výšku dane pre podnikateľov bez zamestnancov možno napokon znížiť o 100% fixnými príspevkami platenými do PFR. A ich platba sa vyžaduje bez ohľadu na finančný výsledok.
