Náklady na výrobok sú finančné prostriedky, ktoré podnik vynakladá na výrobu tovaru. Patria sem: materiály, platby dodávateľom a zákazníkom, platy zamestnancov atď. Cena tovaru sa teda skladá zo zisku a nákladov (nákladov) na výrobky.
V praxi existuje niekoľko druhov výrobných nákladov: účtovné, alternatívne a prevádzkové, ktoré sa tiež členia na pevné a variabilné. Náklady sa líšia v podstate a štruktúre.
Účtovné náklady (hrubé výrobné náklady) sú náklady na platby dodávateľom, mzdy zamestnancom, nákup surovín atď. To znamená, že ide o všetky externé náklady, ktoré sa účtujú v účtovníctve na rôznych účtoch - 60 „Zúčtovanie s dodávateľmi“, 70 „Zúčtovanie s personálom“, 91 „Ostatné náklady“atď. Pre zistenie účtovného zisku stačí od účtovných nákladov odpočítať náklady na tovar.
Príležitostné výrobné náklady sú ušlý príjem, ktorý sa vytvoril v dôsledku výberu jednej z alternatívnych možností. Napríklad sa rozhodnete šiť oblečenie, ale máte na výber: šiť pre deti alebo pre dospelých. Rozhodli ste sa pre druhú možnosť, upustili ste od prvej. Presne z tohto dôvodu majú náklady alternatívny charakter, to znamená, že aby ste uspeli opačným smerom, musíte sa niečoho vzdať.
Fixné náklady sú náklady, ktoré priamo nesúvisia s výrobou. Napríklad nájom, komunikačné služby, daň z pozemkov atď. Výroba neovplyvňuje výšku týchto nákladov, to znamená, že nájomné sa nezvýši, ak sa zvýši objem výroby. Rovnaká situácia je aj s daňou.
Variabilné oneskorenia sú náklady, ktoré závisia od objemu výroby. Napríklad nákup materiálu, vyplácanie miezd.
Súčet týchto nákladov tvorí celkové náklady (brutto). V prípade dočasného pozastavenia výroby je potom súčet všetkých nákladov konštantný.
Prevádzkové náklady sú tie náklady, ktoré súvisia s rôznymi transakciami, dohodami, to znamená v oblasti výmeny.
