Euro sa práve stalo starým o desať rokov. Počas tohto obdobia sa jednotnej európskej mene podarilo dokázať svoju hodnotu. Finančná kríza, ktorá zachvátila svet, však viedla k tomu, že niekoľko krajín v nadchádzajúcich rokoch môže opustiť eurozónu.
Jednotná európska mena bola zavedená s veľkými ťažkosťami, ale všetky krajiny, ktoré vstúpili do eurozóny, pochopili jej výhodu. Desať rokov existencie jednotnej meny preukázalo správnosť rozhodnutia prijatého na konci minulého storočia. V období hospodárskej krízy posledných rokov však eurozóna praskla a nie je známe, či bude schopná odolávať.
Problémy svetovej ekonomiky sa hromadia už desaťročia, takže kríza v roku 2008 nebola pre mnohých odborníkov prekvapením. Európskym krajinám sa podarilo prekonať prvú vlnu krízy, ale pre mnohé krajiny patriace do eurozóny boli jej dôsledky veľmi vážne. Najmä pre Grécko, ktoré sa v skutočnosti ocitlo v úpadku. Keby nebolo želania ďalších európskych krajín zabrániť precedensu z opustenia eurozóny, Grécko by sa už dávno vrátilo k drachme. Niekoľkomiliónové pôžičky Európskej únie neumožnili krajine utopiť sa, nedokázali ju však ani vytiahnuť z močiara finančnej krízy. Gréckym orgánom sa akosi podarilo prijať niekoľko nepopulárnych zákonov, ktoré stanovujú zníženie miezd, dôchodkov a uvoľnenie desiatok tisíc pracovných miest. Aj keď to však krajinu nezachráni, niekoľko odborníkov sa domnieva, že odchod Grécka z eurozóny je len otázkou času.
Keby sa táto záležitosť obmedzila iba na Grécko, Európska únia by možno túto obetu priniesla. Mnoho európskych krajín je však v núdzi, takže zbavenie sa Grécka problém nevyrieši. Írsko, Španielsko, Portugalsko, Taliansko tiež čelili veľkým hospodárskym problémom, ratingové agentúry občas zmenšili svoj status. Úrokové sadzby z dlhových cenných papierov vydaných týmito krajinami rastú, čo samo o sebe svedčí o najťažšej situácii - nikto im už nechce dať peniaze za nízky úrok. Podľa výpočtov agentúry Moody's sa Grécko a Írsko nebudú môcť dostať z ťažkej situácie minimálne do roku 2016, pre Španielsko, Portugalsko a Taliansko budú ťažké časy trvať až do konca roku 2013.
V tejto súvislosti sú obzvlášť naliehavé návrhy z Paríža a Berlína vyčleniť šesť najúspešnejších krajín eurozóny s cieľom dosiahnuť spoločný pokrok. Francúzsko a Nemecko vynakladajú obrovské množstvo peňazí na stabilizáciu situácie v eurozóne, čo môže spôsobiť nespokojnosť ich daňových poplatníkov. Ďalšou možnosťou by mohlo byť sprísnenie kontroly Bruselu nad financiami krajín vstupujúcich do eurozóny, samotné krajiny eurozóny sa však už stavajú proti. V dôsledku toho nastala situácia, z ktorej je nemožné sa dostať bez istých strát. Zostáva rozhodnúť, čo alebo koho možno obetovať, aby sa zachovala aspoň viditeľná stabilita zóny jednotnej európskej meny.
Stojí za zmienku, že nie je to tak dávno, čo sa konala súťaž o najlepší projekt najbolestivejšieho variantu rozpadu eurozóny - samotný vzhľad týchto súťaží naznačuje, že eurozóna je vážne chorá. A nie je prekvapením, že mnohé krajiny eurozóny sa začínajú potichu, potichu pripravovať na možný nepriaznivý vývoj udalostí, počítajúc najoptimálnejšie možnosti návratu k národným menám.
