Ukázalo sa, že Grécko bolo krajinou EÚ, ktorá najviac trpela globálnou finančnou krízou - deficit HDP tohto štátu bol začiatkom roka 2012 takmer trikrát vyšší ako normy prípustné pre členov únie. Preto neprekvapuje, že sa v tlačových správach začali objavovať správy o predaji ostrovov patriacich tejto krajine.
V roku 2008 sa vláda tohto ostrovného štátu obrátila s prosbou o pomoc na ministerstvo financií eurozóny. Do polovice roku 2012 už ekonomika krajiny dostala päť tranží hotovostných injekcií v celkovej výške niekoľko stoviek miliárd eur. Výmenou za finančnú podporu sa však od Grécka vyžadovalo, aby zreformovalo svoju hospodársku politiku a vláda vypracovala veľmi úsporné opatrenia, ako aj čiastočnú privatizáciu štátneho majetku. O vyhliadkach na privatizáciu sa hovorilo v rozhovore s predsedom vlády krajiny Antonisom Samarasom pre francúzske noviny Le Monde.
Podľa novinárov šéf vlády oznámil možnosť predaja niektorých neobývaných ostrovov súkromným osobám. Niekoľko dní po rozšírení týchto informácií rôznymi agentúrami sa však objavilo špeciálne vysvetlenie tlačovej služby gréckej vlády. Obsahovala doslovný prejav predsedu vlády, z ktorého podľa tlačovej služby vyplýva, že vôbec nešlo o predaj ostrovov. Samaras uviedol, že by sa malo vyvinúť úsilie na premenu tohto nevyužitého územia na kapitál, čo Francúzi nepochopili. Ale v skutočnosti išlo o dlhodobý prenájom, lízing alebo zmiešané verejno-súkromné vlastníctvo, v ktorom ostrovy zostávajú vo vlastníctve štátu.
Samaras navyše v rozhovore uviedol, že medzi viac ako dvetisíc gréckymi ostrovmi nie sú žiadne súkromné ostrovy. Tlač však pravidelne podáva správy, že s nástupom finančnej krízy, ktorá prerástla do politickej a sociálnej, začali súkromní vlastníci dlhodobo predávať alebo prenajímať jednotlivé ostrovy. Išlo najmä o ostrovy Patroklos, Skorpios a Oksia, ktorých sa majitelia chceli zbaviť pre sumy v rozmedzí od 5 do 100 miliónov eur.
