Úroveň rozvoja krajiny je daná nielen vysokými ekonomickými ukazovateľmi, ale aj skutočným blahobytom jej obyvateľov. Tento ukazovateľ je ovplyvnený efektívnosťou národného hospodárstva, spôsobmi regulácie používaného hospodárstva štátom a spoločenskou zodpovednosťou orgánov voči občanom.
Zvyšovanie životnej úrovne obyvateľov ako prioritná úloha štátu
V Rusku si úlohu zlepšovania blahobytu ľudí stanovili sovietski vodcovia. Na začiatku 60. rokov minulého storočia vodca ZSSR N. S. Chruščov sebavedome vyhlásil, že moderná generácia sovietskych občanov bude žiť za komunizmu. Zároveň sa predpokladalo, že spoločnosť dospeje do vývojového štádia, v ktorom bude dostatok materiálneho bohatstva. Roky plynuli, ale odvážne vyhlásenie šéfa strany sa nenaplnilo.
Po začiatku prechodu ruského národného hospodárstva na kapitalistickú cestu spojili ekonómovia rast blahobytu obyvateľstva so zavedením metód ekonomiky voľného trhu. V prvej fáze hospodárskych reforiem sa však životná úroveň širokých vrstiev obyvateľstva neustále znižovala. Zvýšila sa nezamestnanosť, zvýšili sa ceny potravín a základných potrieb. Zvýšená sociálna nerovnosť a stratifikácia ľudí.
Ukázalo sa, že samotné vzťahy na voľnom trhu nie sú v pozícii prospešnej pre masy ľudí. Na dosiahnutie vysokej úrovne blahobytu obyvateľstva bolo potrebné prijať množstvo opatrení v oblasti štátnej regulácie hospodárstva a sociálneho zabezpečenia. Ekonómovia Ruska a jeho štátnikov sa obrátili k skúsenostiam najvyspelejších krajín, kde sa sociálne otázky riešili najefektívnejšie.
Spôsoby, ako zlepšiť blahobyt obyvateľstva
Ukázalo sa, že jedným z faktorov ovplyvňujúcich zvýšenie blahobytu obyvateľstva je rozvinutá trhová infraštruktúra a transparentné „pravidlá hry“, ktoré sú povinné pre všetky subjekty hospodárskej činnosti. Keď predstavitelia obchodného sveta a spotrebitelia tovarov a služieb pochopia, akými zásadami sa štát v hospodárskej politike riadi, vytvárajú sa podmienky pre spoluprácu medzi štátom, slobodným podnikaním a ľuďmi.
V tých krajinách, kde sa životná úroveň ľudí považuje za vysokú, využívajú prax rozsiahlych zásahov do ekonomických aktivít ekonomických subjektov. Udržiavaním zdravej konkurencie na trhu so spotrebným tovarom a službami ovplyvňuje štát cenovú hladinu, čo pomáha znižovať náklady obyvateľstva, najmä jeho sociálne slabých vrstiev s nízkym príjmom. Podnikatelia čelia potrebe zohľadňovať záujmy spotrebiteľov.
Ďalším spôsobom, ako zlepšiť blahobyt obyvateľstva, je rozvoj širokej škály sociálnych programov zo strany štátu a dôsledné vykonávanie sociálnych záväzkov. Patria sem zvýšené výdavky na zdravie, vzdelávanie, kultúru a vedu. Životnou úrovňou obyvateľstva nie je len zvyšovanie jeho príjmov, ale aj vysoký stupeň rozvoja celej sociálnej infraštruktúry.
Štát pri všetkej svojej túžbe nie je schopný zabezpečiť blahobyt celého ľudu iba na úkor rozpočtu a poskytovania sociálnej pomoci. Účinnejším spôsobom je vytváranie podmienok pre slobodný rozvoj podnikateľskej iniciatívy u širokého spektra občanov. Štát v posledných rokoch realizuje programy na pomoc tým, ktorí sa rozhodnú vziať svoju budúcnosť do vlastných rúk a podniknúť v malom. Predpokladá sa, že takýto prístup umožní riešenie otázok zamestnanosti obyvateľstva, povedie k tvorbe pracovných miest, k celkovému zvýšeniu príjmu a blahobytu.
