Legislatíva Ruskej federácie hovorí, že peňažné záväzky podnikov by mali byť vyjadrené v rubľoch. Zároveň je povolené používať v zmluvách koncept „konvenčných jednotiek“, ktoré predstavujú prepojenie s cudzou menou. Vo výsledku sa výpočty vykonávajú v ekvivalente rubľa na základe aktuálnych výmenných kurzov.
Inštrukcie
Krok 1
Preskúmajte podmienky zmluvy, ktorá používa jednotky. Viazanie v cudzej mene musí byť bezpodmienečne uvedené v zmluve. Napríklad 1 dolár = 1 dolár alebo 1 cu = (1 euro + 2%). Na základe tejto hodnoty a aktuálneho výmenného kurzu sa bežné jednotky prepočítajú na rubľový ekvivalent.
Krok 2
Dostaňte od protistrany faktúru za dodaný tovar, poskytnuté služby alebo vykonané práce v súlade s podmienkami zmluvy. Zároveň v daňových právnych predpisoch neexistujú jasné pravidlá týkajúce sa meny, v ktorej by sa mal tento dokument vypracovať. Ak sa podľa zmluvy platí v konvenčných jednotkách, bolo by najrozumnejšie ich uviesť. K dátumu odoslania tovaru sa DPH počíta v rubľoch. Za týmto účelom sa základ dane vyjadrený v konvenčných jednotkách prepočíta na cudziu menu v súlade s podmienkami dohody a prepočíta sa na ruble podľa aktuálneho oficiálneho výmenného kurzu Národnej banky Ruskej federácie.
Krok 3
Sumu v knihe predajov a nákupov premietnite k dátumu fakturácie v rubľoch podľa príslušnej sadzby Národnej banky Ruskej federácie. Napríklad bola 10. marca vystavená faktúra na sumu 10 dolárov, kurz dolára bol v ten deň 30 rubľov a podľa podmienok dohody 1 dolár. = 1 dolár V tomto prípade je základ dane pre účet 300 rubľov, t.j. 10 krát 30.
Krok 4
Určte kurzový rozdiel, ktorý vznikol v dôsledku úhrady faktúry nie v deň jej vystavenia. Napríklad, ak podľa vyššie uvedeného príkladu kupujúci zaplatil faktúru 20. marca, keď bol oficiálny kurz dolára 29 rubľov, vznikne negatívny kurzový rozdiel, ktorý sa rovná 10 USD. vynásobené 29 rubľov mínus 300 rubľov. Výsledkom je mínus 10 rubľov. Ak je toto číslo záporné, vypočíta sa odpočítateľná položka k DPH a ak je kladné, potom sa určí dodatočná splatná daň.
