Amerika má veľké bilióny dlhov, nemusí mať vždy pozitívny vplyv na vnútorné záležitosti iných štátov a má vysoko militarizovanú ekonomiku. Z týchto a ďalších dôvodov mnohí odborníci opakovane predpovedali bezprostredný kolaps národnej meny USA, ale zakaždým sa tieto predpovede nenaplnili. Mohlo by to pokračovať navždy a kedy padne dolár?
Celkový pohľad na dolár
Dolár je v súčasnosti najstabilnejšou svetovou menou. Jeho dlhé viazanie na zlato na konci minulého storočia, ako aj silná americká ekonomika spôsobili, že dolár bol náhradou devízových rezerv pre niektoré krajiny. Na dolári sa aktívne usadzujú nielen v Amerike, ale aj v iných štátoch vrátane Ruska.
Počas studenej vojny mal ZSSR skutočnú príležitosť znížiť dolár a americkú ekonomiku, ktorá bola po zlyhaní dolára v roku 1971 a ropnej kríze v roku 1973 na pokraji kolapsu. Ústredný výbor KSSZ túto otázku oficiálne zvážil.
Ak teda americká mena poklesne (najmä ak je kolaps značný), takáto situácia nevyhnutne povedie k silnému úderu pre ekonomiky týchto krajín. Aj keby sa všetky odvetvia ich národného hospodárstva neustále rozvíjali vzostupne.
K vyššie popísanému zosúladeniu záležitostí však môže dôjsť iba v prípade globálnych otrasov v samotnej Amerike. Napríklad, ak veriteľské krajiny (najmenej 2 - 3 veľké) zrazu požiadajú USA o splatenie dlhov; navyše nie v dolároch, ale napríklad v zlate. Americká mena prakticky nie je krytá zlatom ani inými bezpodmienečnými hodnotami, preto je kolaps americkej ekonomiky v takejto situácii viac ako pravdepodobný.
Kedy očakávať pokles dolára?
Sotva stojí za to čakať alebo sa dokonca pokúsiť predpovedať presný dátum takej deštruktívnej situácie, ako je tá, ktorá je popísaná vyššie. Kurz dolára (rovnako ako kurz akejkoľvek inej meny) napriek tomu veľmi často klesá aj v jeden deň. A takéto skoky sa dajú predvídať oveľa ľahšie.
Mnoho faktorov môže predpovedať pokles americkej meny. Ďalej sú uvedené hlavné.
1. Nestabilita ekonomiky USA. Zhoršenie stavu národného hospodárstva krajiny znamená znížený záujem domácich a zahraničných investorov o investovanie do rôznych objektov (napríklad spoločností alebo cenných papierov) patriacich tomuto štátu. To znamená, že investori nemusia nakupovať peniaze od tejto krajiny, aby mohli investovať do svojich zariadení. Pretože peniaze sa zväčša riadia trhovými zákonmi, znížený dopyt po nich prispeje k zníženiu ich cien (kúpna sila, výmenný kurz danej meny voči iným).
2. Riadenie inflácie a sadzieb z vkladov v bankách. Pri vysokej sadzbe refinancovania alebo nízkych sadzbách je ziskovejšie držať peniaze v iných menách. Preto klesá dopyt po dolári a zároveň jeho miera.
3. Rastúce ceny surovín (vrátane ropy). Amerika je dovozcom (spotrebiteľom) ropy a iných surovín. Rast cien surovín preto znamená oslabenie amerického rozpočtu a zároveň americkej meny.
Skok v cenách ropy je dobrým indikátorom toho, že dolár sa chystá poklesnúť. Cena ropy zároveň rastie rýchlejšie ako dolár oslabuje.
4. Prírodné katastrofy a veľké teroristické útoky sebavedome podkopávajú kúpnu silu meny ktorejkoľvek krajiny, nielen dolára.
Okrem vyššie uvedeného existuje oveľa viac faktorov, ktoré negatívne ovplyvňujú dolár. Tieto situácie sú však najľahšie viditeľné na trhoch a používajú sa na svoje vlastné účely (napríklad pri obchodovaní na devízovom trhu).
