Mnoho mladých žien, ktoré dostalo materský kapitál od štátu, investuje ich do akvizície nehnuteľností. A tento proces prebieha podľa nasledujúcej schémy: mladí rodičia kúpia hypotékou byt alebo dom a časť hypotekárneho úveru sa vyplatí z materského kapitálu. A všetko by bolo v poriadku, ale niekedy prídu finančné ťažkosti a vlastníci bytov nemôžu splniť svoje finančné povinnosti.
Úverová inštitúcia má právo vziať si hypotekárny byt na ďalší predaj s cieľom splatiť hypotekárny dlh.
Spravidla sa to nestane okamžite. Banka čaká niekoľko mesiacov od dlžníka na splatenie dlhu za zmeškané platby, pokuty, penále a penále. Ako dlho čakať závisí od banky, niekto počká niekoľko mesiacov, niekto až rok. Dlžníkovi sa pravidelne pripomína vzniknutý dlh a snaží sa získať informácie o jeho budúcej solventnosti. Niekedy sa stretnú na pol ceste: reštrukturalizujú dlh, poskytujú úverové prázdniny atď.
Ale skôr alebo neskôr, ak sa dlžník nedohodne s bankou, môže si byt vziať. Aj hypotéku. Aj keď je jediným domovom dlžníka. Aj keby sa materský kapitál použil počas nákupu.
Podľa článku 446 Občianskeho súdneho poriadku Ruskej federácie nemožno podľa výkonných dokumentov vyrubiť byt, ktorý je jediným bývaním dlžníka, s výnimkou prípadov, keď je byt predmetom hypotéky. Ak by banka nemohla násilne predať majetok platobne neschopného dlžníka, význam hypotekárnych úverov by sa stratil. Hypotéky by získali legálny spôsob nesplácania úveru a banky by hypotéky neposkytovali.
Stojí za zmienku, že pri predaji bytu dlžníka sa banka nestará o jeho úžitok, takže byt sa bude predávať za cenu mierne nižšiu ako je trhová cena. Z výnosov sa v prvom rade uhradí celý dlh z hypotekárneho úveru, penále, pokuty a penále.
Po druhé, banka si vezme určité percento na plnú podporu nákupu a predaja nehnuteľností.
Po tretie, na žiadosť opatrovníckych orgánov bude časť finančných prostriedkov zodpovedajúcich podielom detí v byte smerovaná na špeciálne účty a bude na nich vedená až do ich väčšiny. Rodičia môžu s týmito prostriedkami nakladať iba so súhlasom opatrovníckych orgánov.
Zvyšné prostriedky sa vyplatia neúspešnému hypotekárovi, bývalému vlastníkovi bytu.
Existujú však špeciálne stanovené prípady, keď si banka nemôže byt vziať. Ide o prípady, keď porušenie povinností dlžníkom je nepodstatné a zjavne neprimerané nákladom na byt. To znamená, že ak lehota splatnosti úveru nepresiahne 3 mesiace a celková výška nedoplatkov je nižšia ako 5% nákladov na byt, súd neuspokojí nároky banky na exekúciu na byt.
Inými slovami, ak budú splnené obe tieto podmienky súčasne, banka nebude môcť byt odobrať. A ani sa o to nepokúsi, pretože bankoví právnici sú si dobre vedomí tejto nuansy.
Skutočnosť, že časť hypotéky bola splatená z materského kapitálu, nijako neovplyvňuje to, či si banka môže byt vziať. Ak sa pozriete na zásluhy, majiteľka materského kapitálu ju už minula na zlepšenie podmienok bývania, to znamená, že urobila všetko podľa zákona.
Po zaregistrovaní kúpy a predaja bytu sú deťom pridelené podiely (podmienka použitia materského kapitálu) a na odcudzenie týchto podielov bude banka musieť na to získať povolenie od opatrovníckych a správcovských orgánov.. Toto je jediná ťažkosť, ktorej bude musieť banka čeliť pri predaji bytu.
Na základe článku 20 federálneho zákona č. 48 „O opatrovníctve a poručníctve“nepodlieha nehnuteľnosť vo vlastníctve zverenca odcudzeniu, s výnimkou prípadov vylúčenia zo zástavy. Byt je zabezpečený hypotekárnym úverom. Banka má preto právo predať nehnuteľnosť s podielmi neplnoletých osôb, je však naďalej povinná získať k tomu súhlas.
Opatrovnícke orgány sú spravidla povinné v prípade, že po splatení dlhu z pôžičky zostane značná suma peňazí, povinnosť vytvoriť špeciálny detský účet a vložiť naň prostriedky zodpovedajúce ich bývalým podielom na byte. V prípade, že po predaji bytu a splatení dlhu nezostanú peniaze, kontroluje činnosť banky.
Ak banka predá byt s maloletým podielom, potom budú opatrovnícke a správcovské orgány povinné podať na túto banku žalobu s požiadavkou vyhlásiť túto transakciu za nezákonnú.
