Nie každý z nás má možnosť navštíviť oceliareň a naučiť sa, ako sa taví oceľ. Algoritmus výrobného procesu tavenia sa však už mnohým z nás stal známym už od školy.
Inštrukcie
Krok 1
Oceľ sa zvyčajne taví v peciach s otvoreným ohniskom, v elektrických peciach na výrobu ocele (indukčné, elektrické oblúkové), ako aj v prevádzačoch. Východiskovým materiálom pre oceľ je pevné surové železo, oceľový šrot a odpad z kovania alebo zlievarní. Sú doby, keď sa liatina používa iba v tekutej forme (v procesoch konvertora).
Krok 2
Hlavné úlohy výroby ocele sú tieto:
- tavenie materiálov;
- zosúladenie chemického zloženia kovu;
- oxidácia a odstránenie nečistôt (fosfor, síra, plyny, ako aj nekovové inklúzie);
- následná deoxidácia;
- uvedenie chemického zloženia kovu na požadované parametre (v takom prípade pridajte rôzne chemické zložky);
- zahriatie na teplotu potrebnú na nalievanie ocele do foriem a foriem.
Krok 3
Po roztavení materiálov sa kov rafinuje (t.j. čistí) a zbavuje ho nečistôt, vďaka čomu dosahuje jednotné chemické zloženie.
Krok 4
Oxidačný proces prebieha nasledovne: uhlík, predtým rozpustený v tekutom kovu, sa oxiduje kyslíkom zo vzduchu privádzaného do pece, rudným kyslíkom alebo kyslíkom zo vzduchu kompresora. Pomáha tiež odstraňovať nečistoty z kovu.
Krok 5
Proces deoxidácie je nevyhnutný na konečné odstránenie nečistôt (najmä síry) z kovu. Za týmto účelom sa zvyšujú teploty trosky a kovu v pracovnom priestore pece alebo sa do kovu priamo zavádzajú komponenty, ktoré znižujú rozpustenie kyslíka, kremíka, uhlíka a mangánu.
Krok 6
Po uplynutí dostatočného času na dezoxidačný proces sa chemické zloženie ocele upraví na požadovanú úroveň a zliatinou s vhodnými prísadami (napríklad chrómom).
Krok 7
Potom sa oceľ zohriata na určitú teplotu naleje do naberačky. Pomocou naberačky sa kov uvoľňuje do foriem alebo do formy. Aby sa nespustil oxidačný proces, tvorba zloženia ocele sa uskutočňuje deoxidáciou v panve, napríklad pomocou hliníka.
