Termín devalvácia sa pôvodne javil ako popis procesu v podmienkach zlatého štandardu, keď klesá obsah zlata v peňažnej jednotke. V moderných podmienkach sa devalvácia používa na opísanie situácie, keď je kurz národnej meny výrazne stlačený voči tvrdým menám, ktoré zvyčajne zahŕňajú americký dolár a euro.
Devalvácia sa chápe ako pokles kúpnej sily národnej meny. Ale na rozdiel od inflácie, keď sa mena na domácom trhu znehodnocuje, devalvácia je širší pojem, ktorý ovplyvňuje vzťahy s inými zahraničnými menami. Procesy devalvácie nemožno zahrnúť do rámca jedného územia, pretože popisujú pomer výmenných kurzov rôznych mien.
K devalvácii môže dôjsť v prípade vysokej inflácie a zhoršenia obchodnej bilancie krajiny, keď dovoz prevyšuje vývoz.
Po zrušení zlatého menového ekvivalentu začali národné banky krajiny využívať devalváciu ako nástroj na správu národnej meny. Je to spôsobené nielen makroekonomickými faktormi, ale aj rozhodnutím regulačných orgánov. Takto sa vykonáva oficiálne odpisovanie, odmietnutie odchyľovať kurz národnej meny od mien iných krajín, odmietnutie podpory meny atď. Po devalvácii je možné dosiahnuť zvýšenie nákladov na dovoz a zníženie nákladov na vývoz, čo následne vyrieši také problémy, ako je zlepšenie platobnej bilancie, zvýšenie konkurencieschopnosti tovaru na medzinárodnom trhu a stimulácia domácich výroba.
Rozlišujte medzi otvorenou a skrytou devalváciou. V prípade otvorenej devalvácie vydá centrálna banka krajiny oficiálne oznámenie o devalvácii národnej meny. Odpisované papierové peniaze sú stiahnuté z obehu alebo vymenené za nové kreditné peniaze, pričom výmenný kurz je dosť nízky a zodpovedá odpisu starých peňazí. Skrytá devalvácia nastáva pri poklese reálnej hodnoty peňažnej jednotky vo vzťahu k cudzej mene, ale nie pri sťahovaní odpisovaných peňazí z obehu. Otvorená devalvácia vedie k poklesu cien komodít, zatiaľ čo latentná devalvácia spôsobuje cenové zmeny.