Existuje mnoho spôsobov, ako sa banky snažia chrániť pred problémovými pôžičkami: kontrola príjmu, miesto výkonu práce, vek dlžníka, dôkladné preštudovanie úverovej histórie atď. Čo sú to však tieto problémové pôžičky? A ako sa vyhrážajú dlžníkovi a banke?
Problémový úver je úver, ktorý dlžník nemôže splácať. Takíto dlžníci si často berú niekoľko pôžičiek bez toho, aby zohľadňovali svoje vlastné finančné možnosti, a preto je pre nich už dnes problematické splácať záväzky aspoň v časti svojich dlhov.
Pre banky je tento problém ešte vážnejší. Najskôr prídu o zisk, ktorý očakávali z pôžičky, v dôsledku čoho musia vyberať peniaze z rezerv, aby mohli splácať vklady atď. Po druhé, aby banky dostali prostriedky vydané dlžníkovi, musia ich znovu investovať: vyplácanie zamestnancov, ktorí pracujú s dlžníkmi, sa vynakladá na opatrenia, ako sú súdne spory alebo zaistenie majetku dlžníka. A to všetko si opäť vyžaduje čas.
A ak sa banke nejako ešte podarí donútiť dlžníka z nedbanlivosti, aby úver splatil, prevedie takmer všetky náklady na dlžníka. Ak ale dlžník nie je schopný vykonávať pravidelné platby, banke určite vzniknú straty, ktoré nebude môcť nijako kompenzovať.
Banky sa preto snažia nielen vopred skontrolovať budúceho dlžníka, ale aj čo najskôr konať, ak nebola splátka úveru doručená včas. V takom prípade sa na dlžníka uplatňujú tieto opatrenia (niekedy stačí oneskorenie jedného dňa):
- hovory s upomienkou na zaplatenie;
- listy s požiadavkou na dodržanie podmienok úverovej zmluvy;
- listy s pripomienkou o pokutách za oneskorené platby;
- návrh na predčasné ukončenie úverovej zmluvy so zaplatením celej sumy dlžníkom naraz.
Pôžička po splatnosti však nie je problematická. Bude sa to považovať za také, až keď lehota na nezaplatenie dosiahne 90 dní, počas ktorých dlžník neuskutočnil ani jednu platbu. Aj keď je to iba jeden zo znakov, ktorých má problémová pôžička niekoľko:
- oneskorenia v pravidelných platbách bez odôvodnenia;
- nedostatok finančných výkazov dlžníka alebo odmietnutie ich poskytnutia;
- dlhá absencia komunikácie s dlžníkom;
- zmena smeru činnosti.
Banka tento problém rieši niekoľkými spôsobmi:
- Revízia úverovej zmluvy za účelom zmeny úrokovej sadzby a výšky pravidelnej splátky. Alebo zmena stavu dlhu na súčasný namiesto po lehote splatnosti (banky prijímajú toto opatrenie, najčastejšie vtedy, keď chcú zachovať spoluprácu s dlžníkom).
- Výpoveď úverovej zmluvy, ktorá bola uzavretá na základe záložného práva. A zároveň banka predá časť majetku dlžníka na splatenie úveru a sám dlžník to robí dobrovoľne.
- Predaj kolaterálu. V takom prípade sú všetky vzťahy medzi dlžníkom a bankou prerušené, pretože opatrenie je dosť radikálne.
A v prípadoch, keď dlžník vôbec nereaguje na požiadavky banky a nekontaktuje sa, alebo sa dokonca snaží pred povinnosťami skrývať, prechádza jeho dlh na tretie strany - inkasné agentúry. Ich metódy zahŕňajú rovnaký psychologický a sociálny dopad na dlžníka ako banka, ale zberatelia sú oveľa vytrvalejší a radikálnejší. Výsledkom je, že dlžník sa najčastejšie vzdá a zaviaže sa k vyplateniu problémovej pôžičky.
