Analýza obsahu je metóda kvantitatívnej analýzy textových dokumentov široko používaná v spoločenských a humanitných vedách. Jej podstatou je spoľahlivo určiť význam a smer konkrétnej textovej správy spočítaním sémantických jednotiek.
Inštrukcie
Krok 1
Ako objekt výskumu je možné použiť akékoľvek dokumenty obsahujúce textové správy. Predovšetkým články v novinách, verejné prejavy verejných a politických činiteľov, knihy, odpovede na dotazníky, denníky, listy, oficiálne vyhlásenia atď. Analýzu obsahu je možné vykonať ručne aj automaticky. Druhá možnosť sa používa na štúdium veľkých súborov textových údajov a vyžaduje výpočtovú techniku a špeciálne štatistické programy.
Krok 2
Na uskutočnenie nezávislej obsahovej analýzy, bez použitia nástrojov automatického spracovania, je v prvom rade potrebné určiť pole údajov, s ktorými sa bude práca vykonávať. Napríklad, ak sa plánuje analýza pokrytia regionálnej volebnej kampane v tlači, požadovanou vzorkou budú všetky novinové publikácie na túto tému za vybrané obdobie.
Krok 3
Druhým krokom v postupe obsahovej analýzy je výber sémantických jednotiek, ktoré priamo súvisia so skúmaným problémom. Jednotlivé slová, mená, frázy, ktoré nesú kľúčové sémantické zaťaženie, môžu pôsobiť ako sémantická jednotka. Napríklad v kontexte predvolebnej kampane môžu byť takýmito jednotkami mená kandidátov, frázy „modernizácia ekonomiky“, „rozvoj malého podnikania“, „boj o moc“atď. Vybrané sémantické jednotky by navyše mali byť charakteristické pre všetky študované texty.
Krok 4
Ďalšia fáza je jednou z najdôležitejších v celom procese obsahovej analýzy. Ide o kodifikáciu jednotiek textu. Jeho podstata spočíva vo vývoji pravidiel pre koreláciu sémantických jednotiek so zoznamom kategórií analýz. Výsledkom etapy kodifikácie je vývoj kodifikátora, ktorý obsahuje nielen zoznam pozorovaných ukazovateľov, ale aj údaje o dokumente, v ktorom sa nachádzajú. Ak hovoríme o novinových článkoch, bude sa brať do úvahy názov publikácie, mesto, dátum vydania, formát, počet strán, umiestnenie stránok a podobne.
Krok 5
Po vytvorení vzorky správ, výbere sémantických jednotiek a vytvorení kodifikátora pokračujú priamo k samotnej analýze textov. V praxi sa to vyjadruje pri zostavovaní slovníka, v ktorom každé pozorovanie (sémantická jednotka) patrí k určitému typu alebo triede v súlade s pravidlami kodifikátora. Potom sa vykoná kvantitatívny výpočet použitia všetkých sémantických jednotiek. Dôležitým bodom je tiež priradenie konkrétnych hodnotení (pozitívnych, negatívnych alebo neutrálnych) ku kľúčovým referenciám. Inými slovami, vyžaduje sa pomerne dobré poradie. Ako hodnotiace metódy sa tradične používa škálovanie pomocou párového porovnania alebo takzvaná metóda Q-sort. Viac o oboch týchto technikách sa môžete dozvedieť v učebniciach aplikovanej sociológie alebo politológie.
Krok 6
Postup obsahovej analýzy končí kvantitatívnym výpočtom získaných údajov a výpočtom aritmetického priemeru stupnice pre každý prípad. Potom sa výsledné priemerné skóre určitým spôsobom zoradí.
