Rozpočtový deficit je prebytok výdavkovej strany rozpočtu nad príjmovou stranou. Pri rozpočtovom deficite nemá štát dostatok prostriedkov na normálny výkon svojich funkcií. V ideálnom prípade by mala byť vyrovnaná akákoľvek úroveň rozpočtu. Existuje však veľa faktorov, ktoré tomu bránia.
Inštrukcie
Krok 1
Pamätajte, že rozpočtový deficit nemožno spájať iba s mimoriadnymi faktormi, napríklad s výskytom prírodných katastrof alebo vojen, ktorých náklady nie je možné vopred predvídať, ale aj z iných dôvodov. Deficit môže vzniknúť napríklad v situácii, keď je potrebné vykonať veľké štátne investície do rozvoja ekonomiky, ktorá odráža skôr rast hrubého domáceho produktu krajiny ako jej krízový stav. Všeobecne existuje niekoľko dôvodov rozpočtového deficitu:
- zníženie národného dôchodku v dôsledku hospodárskej krízy;
- zníženie sumy spotrebných daní prijatých do rozpočtu;
- prudké zvýšenie výdavkov rozpočtu;
- nedôsledná finančná politika štátu.
Krok 2
Pamätajte na to, že v krajinách s pevným objemom peňazí v obehu existujú dva hlavné spôsoby, ako znížiť rozpočtový deficit - poskytovanie štátnych pôžičiek a sprísnenie daňového režimu. V štátoch, kde ponuka peňazí nie je konštantná, existuje iná cesta - emisia peňazí. Táto metóda je však plná zrýchlených mier inflácie. V súčasnosti sa s podobným účelom vytvárajú rezervy komerčných bánk, ktoré sú sústredené v centrálnej banke a je možné ich použiť na krytie rozpočtového deficitu.
Krok 3
Nezabudnite, že v moderných podmienkach sa pri riešení problému rozpočtového deficitu používajú tri hlavné prístupy. Prvý predpokladá, že rozpočet by mal byť každoročne vyrovnaný. Takáto politika však obmedzuje možnosti štátu, ak má jeho činnosť proticyklický, stabilizačný smer. Zvážme príklad. V krajine začalo obdobie nezamestnanosti, preto príjmy obyvateľstva klesajú, a teda aj platby daní do rozpočtu. V tejto situácii musí štát zvýšiť dane alebo znížiť výdavkové položky. V dôsledku týchto opatrení sa však agregátny dopyt ešte zníži. Ročný vyrovnaný rozpočet teda nie je proticyklický, ale procyklický.
Krok 4
Druhý prístup predpokladá, že rozpočet by sa nemal upravovať každoročne, ale v priebehu hospodárskeho cyklu. Táto koncepcia predpokladá, že štát by mal mať proticyklický vplyv a zároveň vyvážiť rozpočet. Logika tohto konceptu je jednoduchá: aby sa zabránilo recesii, vláda zníži dane a zvýši výdavkové položky, t. vedome vytvára deficit. V nasledujúcom období - období inflácie - sa zvyšujú dane a znižujú sa vládne výdavky. To všetko vedie k prebytku príjmov nad výdavkami, čo znamená, že je krytý skôr vzniknutý rozpočtový deficit.
Krok 5
Tretí prístup spočíva v aplikácii konceptu funkčného financovania, t.j. cieľom štátu nie je regulovať rozpočet, ale zabezpečiť vyrovnané hospodárenie, ktoré je možné dosiahnuť pri akomkoľvek deficite alebo prebytku. Upozorňujeme, že u nás sa uplatňuje prvý koncept stabilizácie rozpočtu.
